Arménsko všetci poznajú ako krajinu, kde sa vyrába arménsky koňak, ktorý miloval aj Churchil a často ho nájdeme aj pod názvom posvätnej hory Ararat.
Ale ja sa vám pokúsim Arménsko predstaviť aj z inej strany – z tej cestovateľskej.
Na čo sa teda zamerať?
Čo si pozrieť?
Čo „okoštovať“ ?
Čo degustovať?
Do Arménska doletíte za cca 3,5 hodinky.
Hlavné mesto je Jerevan a už po prílete vás priam očarí nielen aura mesta, ale aj pravá kaukazská pohostinnosť. A ak sa hneď po prílete vyberiete na vychádzku mestom, uvidíte, že všade hrajú šach. Mladí, ale aj tí skôr narodení. Celkovo sa o Arménoch hovorí, že sú skvelí biznismeni, veľmi dobre im to logicky myslí, majú cit predvídať o krok dva dopredu oproti konkurencii. Zrejme to bude tým, že túto kráľovskú hru učia už v základnej škole a tak sa rozvíja ich logické myslenie. Ktovie…
Okrem chytrosti Arménov, na ktorú sú patrične hrdí, je to aj ich história, ktorá sa datuje ešte stáročia pred narodením Krista. Ich písmo má 39 písmen. Boh písma Tir bol zapisovateľom alebo, ak chcete, pisárom toho najvyššieho boha – Aramazda. Hovorí sa, že ak sa chcete naučiť rozumieť bohom, je potrebné naučiť sa po arménsky.
Tak, ak teda máte talent na jazyky, môžete sa práve tu, v Arménsku začať učiť arménčinu. Napríklad aj tak, ako známy anglický spisovateľ/básnik Lord Byron, ktorý Arménsko obdivoval, naučil sa arménsky jazyk. Sám čítal staré arménske rukopisy v origináli a dokonca, ako hovorí história, vytvoril aj „Gramatiku anglického a arménskeho jazyka.“
Samotného Lorda Byrona najviac fascinovala hora Ararat, ktorá je symbolom Arménska a hovoril, že práve z tohto pohoria pochádzajú všetci bohovia. Ktovie… Ideme sa teda bližšie pozrieť na túto horu.
Hora ARARAT
Vyberme sa k hore Ararat, ktorá je za Jerevanom a nie vždy je možné ju uvidieť. Rada sa totiž skryje do závoja hmly a ukáže sa len „vyvoleným“ – vraj o tom rozhodujú bohovia.
Je tu však jedno ALE. Posvätná hora Ararat sa NEnachádza v Arménsku, ako si väčšina cestovateľov myslí, ale v Turecku. Ararat má výšku 5137 m.n.m. Vynaliezavým Arménom však nevadí používať túto svoju „posvätnú“ značku vo svoj prospech – všade vidíte suveníry s Araratom, dokonca aj ich svetoznámy koňak, ktorý sa vyrába od roku 1887, sa volá Ararat. Koňak Ararat vyrábajú v Jerevane v Yerevan Brandy Company a vrele odporúčam doniesť si pár takýchto praktických suvenírov domov.
Spor o Ararat medzi Arménskom a Tureckom je historicky známy. Turkom sa totiž nepáči, že Arméni stále používajú tento názov a neustále sa im to snažia nejakým spôsobom zakázať. Dokonca sa hovorí aj jedna historka, kde vynaliezaví Arméni odpovedali Turkom na ich ďalšie obvinenia v zneužívaní názvu hory Ararat asi takto: .. „Ani vy (čítaj Turci) nevlastníte mesiac a predsa ho používate ako symbol na svojej zástave..“
Ale poďme ďalej, veď história Arménska je veľmi bohatá a staršia ako história mnohých iných národov na našej zemeguli. Na území Arménska sa našlo veľmi veľa historicky vzácnych artefaktov a stavieb. Mnohé sú už zapísané v zozname pamiatok UNESCO. Nájdete tu napríklad najstaršie observatórium na pozorovanie oblohy a hviezd, najstaršie kožené topánky, zariadenie na výrobu vína…
Ale hlavne architektúru. Takou je aj napríklad kláštor Khor Virap, ktorý si môžete odfotiť na pozadí s majestátnym Araratom. Ale opäť platí, musíte byť vyvolený, aby vám bohovia dovolili, aby sa hora ukázala.
Komplex kláštora Khor Virap sa nachádza na miestach starého mesta Artašat. Bolo založené kráľom Artašesom I. na brehu rieky Araks cca v rokoch 185 – 120 p.n.l. a bolo vtedy hlavným mestom Arménska. Celý komplex tvoria dva kostoly. Jeden z chrámov dal vystavať Nerses III. Staviteľ v roku 642 priamo nad žalárom, kde väznili svätého Gregora – Osvietiteľa, ktorý tu trpel 13 rokov.
V 13. storočí bola v kláštore škola/seminár, kde študovalo cca 40 žiakov. Chrám bol niekoľkokrát prestavaný, naposledy v 17. a 19.storočí po zemetraseniach, ktoré postihli tento región.
Celý komplex navštívil v júni 2016 aj samotný pápež František.
Ale vráťme sa naspäť do Jerevanu a poďme sa posilniť jedlom. Čo si vybrať? Čo nevynechať pri objednaní skvelej arménskej kuchyne?
Výber je veľmi široký, možno aj preto, že je veľmi ovplyvnená tureckou, perzskou, ale aj ruskou kuchyňou. Produkty, z ktorých sa pripravuje jedlo sú vysoko kvalitné a čerstvé. Takže čo určite ochutnať?
Polievku Džadžik – studená polievka z uhoriek s jogurtom, ktorá vás hlavne v lete príjemné ochladí.
Chlieb u nich nazývaný lavaš jedia absolútne ku všetkému.
Chorovac – typický arménsky pokrm – grilované mäso – podľa vlastného výberu – bravčové, baranie, hovädzie, alebo kuracie. Mäso sa marinuje, ochutí bylinkami a ugriluje. Ak máte radi ryby, takýto variant sa volá išchan chorovac.
Ľuľa kebab – ochutené mleté mäso – zväčša hovädzie, ktoré sa sformuje do valčeka na kovovú ihlu a griluje. Veľmi dobré pre tých, ktorým sa horšie hryzie.
Tolma – pôvod má v osmanskej ríši (Turecko) a je to list viniča, ktorý je marinovaný (naložený) a potom sa plní plnkou, ktorá je vlastne zmes mäsa – hovädzie alebo jahňacie sa zmieša spolu s ryžou či bulgurom. To sa celé zabalí do listu viniča a udusí.
Chaš – polievka z hovädzích nožičiek, ale aj iných častí hovädzieho dobytku napr. driek, ktoré sa pomaly a veľmi dlho varia, až kým sa mäso neoddelí od kosti. Tento silný a hustý vývar sa je ráno alebo po ťažkom večeri – degustácia koňakov… Dochucuje sa citrónom, octom, to už podľa vlastnej chute.
Ako dezert odporúčame Gatu – sladké pečivo vo forme bochníkov. Vo vnútri je rôzna náplň – napríklad marhuľová. Marhule sú totiž typické arménske ovocie.
A samozrejme nezabudnite aj na spomínaný Ararat – bez neho vám určite nebude chutiť.
Ak sa vás Arménsko ako destinácia oslovilo, vyberte sa s nami do krajiny, kde sa začala písať história kresťanstva – ARMÉNSKO – poznávací zájazd.
Tešíme sa na vás – Eva Šandalová alias ma3oska
