Vedeli ste…?
Môj dnešný blog je venovaný budhizmu v Rusku. Možno to mnohých z vás prekvapí, ale v roku 1915 bol v Petrohrade otvorený vôbec prvý budhistický chrám v Európe. Staval sa niekoľko rokov, nakoľko pravoslávna cirkev nebola stotožnená s tým, aby vo vtedajšom hlavnom meste cárskeho Ruska takýto stánok budhizmu bol.
AKO sa budhizmus dostal do cárskeho Ruska?
Písalo sa 16-17. storočie, kedy z Mongolska vďaka kočovníkom Kalmykom, ktorí žili pri Kaspickom mori – terajšia republika Kalmycko (súčasť RF) a taktiež na území terajšieho Burjatska (okolo jazera Bajkal) zaznamenali prvé zmienky o budhizme.
Počas vlády Alžbety Petrovny (dcéry Petra I. Veľkého) sa budhizmus stal oficiálnym náboženstvom. Rok 1741 a výnos cárovny A. Petrovny o priznaní lamaizmu (učenia). Výnos zároveň potvrdil postavenie 11 dacanov (budhistických kláštorov) a potvrdil 150 lámov (učiteľov).
Na konci 19. a začiatkom 20.storočia sa Rusko stalo jedným z hlavných centier výučby budhizmu na svete.
Začiatkom roku 1930 budhizmus v ZSSR zanikol.
Avšak na základe rozhodnutia Stalina v roku 1946 bol neďaleko UlanUde, hlavného mesta Burjatska, postavený Ivolginský dacan „Chanbin Chure“, ktorý sa stal centrom budhizmu Sanghi v ZSSR/Rusku. Budhizmus sa tak stal oficiálne priznaným náboženstvom. Ako nám povedali mnísi v Ivolginskom dacane, pri našej poslednej návšteve, bol to prejav vďaky všetkým vojakom/budhistom, ktorí bojovali v 2.sv.vojne ďaleko od svojho domova.
V dnešných časoch (21. storočí) sa môžete s týmto náboženstvom stretnúť v Burjatsku/Burjatia (pri ceste Tanssibírskou magistrálou okolo jazera Bajkal si tu určite urobte zastávku), v republike Tuviansko/Tyva (hranice s Mongolskom a Altajom), ale aj pri Kaspickom mori, neďaleko Volgogradu, v spomínanej republike Kalmycko/Kalmykia.
Ak teda plánujete Transsibírsku magistrálu, určite sa zastavte v Ulan-Ude a pozrite si nádherné dacany, plné energie a pozitívnych milách ľudí.
Eva Šandalová alias ma3oska
