Uzbekistan je krajina v strednej Ázii. Kedysi bol Uzbekistan súčasťou Sovietskeho zväzu, ale od roku 1991 je táto najľudnatejšia krajina Strednej Ázie (27,5 mil. obyvateľov) s rozlohou 447 400 km2 samostatnou krajinou. Uzbekistan bol dlhé roky pre turistov nedostupný. Teraz je však cestovanie jednoduchšie, nakoľko nie sú potrebné víza a vylepšilo sa aj prepojenie s medzinárodnými letiskami. Dnes sú jeho TOP historické pamiatky zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a my sa pomyselne okolo nich poprechádzame.

Ak chcete zažiť ORIENT – leťte do Uzbekistanu!

Kedy ísť do Uzbekistanu?

Ja odporúčam jednoznačne jar alebo jeseň. Prečo? Lebo v lete sa teploty blížia k 45°C, no a v zime či už v púšti alebo v horách je poriadne chladno.

JAR – ideálne, nakoľko môžete vidieť, „Ako kvitne púšť“.

JESEŇ – Keď dozrievajú granátové jablká a nielen to, miestne trhoviská sa priam prehýbajú rôznymi druhmi exotického ovocia, ale aj zeleniny….

Mestá Uzbekistanu:

Hlavné mesto Uzbekistanu – Taškent.

Toto mesto je úplne iné, ako napríklad historické mesto Samarkand či Buchara, alebo oáza Chiva. Ale bez toho, aby ste si mesto pozreli, to nejde. Moderná metropola Uzbekistanu je väčšinou  prvým mestom, ktoré cestovateľ na svojej ceste po krajine navštívi. Mesto je ako bájny vták Fénix, vstalo z popola po ničivom zemetrasení v roku 1966. Skrýva veľa zaujímavostí, napríklad najstarší zachovaný Korán na svete (8-9.st.).  Náš ma3oska sprievodca Pavel Rusnák roky v Taškente žil a pozná ho dokonale. Čo odporúča navštíviť?

1. Chošt Imom – náboženský komplex, ktorý treba vidieť hneď po príchode, tam vedú aj naše prvé kroky.
2. Najstarší Korán sveta – je v komplexe Chošt Imom
3. Medrese Barachon v komplexe Chošt Imom
4. Bazár Čorsu – nie asi lepší spôsob, ako zistiť vôňu Orientu – koreniny, ovocie a zelenina – bazár v Taškente je TOPka
5. Taškentské metro – nádherné stanice s charakteristickou výzdobou, ktoré odporúčame vidieť a ma3oska cestujúci si to pochvaľujú
6. Námestie Amira Timura – s budovami univerzity z konca 19. stor., jazdeckou sochou Tamerlána a charakteristickou siluetou budovy hotela Uzbekistan
7. Pamätník Odvaha – monumentálny pamätník venovaný obetiam zemetrasenia v roku 1966, po ktorom bolo potrebné mesto postaviť prakticky odznovu.

Samarkand – mesto Hodvábnej cesty a rozprávka 1000+1 noci / UNESCO

Mesto, cez ktoré kráčali dejiny. Pochodovali okolo neho vojská Alexandra Macedónskeho, bolo hlavným mestom obrovskej Timúrovskej ríše. A chvíľu bolo aj hlavným mestom sovietskeho Uzbekistanu. Stavby, ktoré tu uvidíte sú jedinečné – ORIENT na vás dýcha na každom kroku. Obzvlášť je nádherné slávne námestie Registan. Ma3oska a jej sprievodca vám toto mesto predstaví v tom najlepšom svetle, lepšie povedané osvetlení. Prehliadku totiž začíname práve večer, kedy je námestie rozprávkovo osvetlené. Mešita Tilla Kari s pozlátenou vnútornou kupolou, mauzóleum Gur Amir – rodinná hrobka dynastie Timúrovcov. Stavby sú zachované v ideálnom stave a nádherná tyrkysovo modrá výzdoba z nespočetných kachličiek je fascinujúca.

A ešte poznámka. V Samarkande na každom kroku natrafíte na Tamerlána – Chromého Timura. Miestni obyvatelia nemajú radi túto prezývku ich najvýznamnejšieho panovníka, volajú ho Amir Timur. Tento pôvodne náčelník jedného z menších mongolských kmeňov si svojim vojenským umením podmanil obrovské územia od brehov Čierneho a Stredozemného mora až po Indiu, od kazašských stepí až po Irán. A len smrť mu prekazila pokus o dobytie Číny. Čo si v Samarkande treba ešte pozrieť? Obrovskú mešitu Bibi Chanun, Ulugbegovu hvezdáreň, pohrebisko Šáh-i-Zinda s množstvom prepychovo vyzdobených hrobiek а aj hrob sv. Daniela.

Buchara – ďalšia zastávka karaván na Hodvábnej ceste

Pre mnohých je práve Buchara mestom, ktoré má tú pravú atmosféru Orientu (aspoň tak si to predstavujem ja) na svojich typických bazároch, ktoré sa dodnes zachovali. Nájdete tu priam pastvu na oči – misky a šperky z tepaného striebra, koreniny, hodvábne koberce, oblečenie vyšívané zlatými niťami… Ja osobne som práve tu bola z toho ako pravá ženská priam fascinovaná až do takej miery, že som si vlastne nič nekúpila, lebo som si nevedela vybrať a od rozpakov som sa stratila v emóciách… Škoda, ale asi to tak má byť, aby si to človek premyslel a vrátil sa, tak ako karavány, aspoň tak mi to vysvetlili miestni Uzbeci.  A keď sme už pri nich, musím skonštatovať, že aj keď v Uzbekistane žijú veľmi skromne, sú to nádherní ľudia – zvonku a aj zvnútra. Ctia si svoju minulosť a majú aj skvelý prehľad. Nie všade na cestách svetom sa stretnem s tým, že väčšina ľudí vie, kde je Slovensko a ako sa volá naše hlavné mesto. Toto ma veľmi pozitívne naladilo a o to viacej som sa k nim priblížila.

Ale poďme ďalej…

Chiva – oáza medzi púšťami

Úplne iné je mesto Chiva. Tiež je chránené ako svetové dedičstvo UNESCO a má ale, že úplne iný výraz, architektúru a silu miesta. Oáza je schovaná za vysokými hradbami z hliny a piesku a je medzi dvoma púšťami Kyzylkum a Karakum. Vo vnútri nájdete mešitu, miestne medrese, oveľa „skromnejšie“ ako tie v Samarkande, alebo v Buchare, ale o to silnejšie. Zaujímavé je aj pohrebisko/cintorín. Oáza sa nachádza v púšti, ale pochovávalo sa „nad zemou“ v murovaných hrobkách, nie do zeme, nakoľko je tu vysoká hladina podzemnej vody… Zaujímavá skutočnosť.

Ako sa odporúčame medzi mestami Uzbekistanu pohybovať?

Ideálne je ísť rýchlovlakom, ktorý na rozdiel od Slovenska už roky funguje a dobudováva sa posledná časť trate do Chivy. Jeho rýchlosť je cca 230-250km/hodinu. Z Chivy sme šli mikrobusom, aj preto, aby sme sa niekoľkokrát mohli zastaviť v púšti, predsa len je to pre nás Slovákov exotika.

Čo v Uzbekistane ochutnať?

Jednoznačne uzbecký PLOV – čo je vlastne uzbecké „rizoto“.

A aj keď sa vám bude zdať, že ho nechcete jesť každý deň, prekonajte sa a dajte si pár lyžičiek, lebo v každom meste a v každej domácnosti/reštaurácii je iný, presne tak, ako ho varí domáci pán alebo kuchár. Áno, žiadne ženy! PLOV je čisto mužská záležitosť, do toho nemajú čo ženy hovoriť. Tie pripravia jeden zo šalátov, upečú uzbecký chlieb – non v tandyre (peci, kde sa prilepí cesto zvnútra – preto ho v ruštine volajú lepjoška). Ovocie a zelenina sú v Uzbekistane fakt skvelé a po tom, ako ochutnáte uzbecké paradajky, melóny, dyne a už nehovorím o citrónoch, ktoré sú niečo medzi mandarinkou a tým klasickým citrónom, čo poznáme my, vám asi to, čo nám predávajú doma, veľmi nebude chutiť. Preto sa najedzte všetkého DOCHUTI práve tu v Uzbekistane. Ceny nie sú vysoké.

V Uzbekistane treba veľa piť!

ÁNO – veľa piť, ale zelený čaj, čerstvo odšťavenú šťavu z  granátových jabĺk či iného ovocia… Ale, ak máte chuť aj na niečo „rezkejšie“ odporúčame degustáciu miestnych brandy v Taškente v miestnom závode, ktorý bol založený ešte za cárskeho Ruska.  Obzvlášť výnimočné je 30-ročné brandy, nestojí veľa. Je vynikajúce a skvele dezinfikuje. A to je práve v tejto exotickej krajine veľmi dôležité a my to dodržiavame, aby neboli nejaké črevné problémy, veď predsa len iné podnebie. Ale nebojte sa, s hygienou je tu všetko v poriadku, nejak si to musíme zdôvodniť.

Ak ste dočítali až sem, vidíte, že stredoázijská krajina Uzbekistan je hodná dôkladnejšieho spoznania.

Ak máte záujem o komfortné cestovanie v malej skupine so sprievodcom, ktorý pozná túto krajinu dokonale nakoľko tam žil, poďte s nami na autorský poznávací zájazd do Uzbekistanu.

Máme pripravený výnimočný program, kde je zabezpečené úplne všetko, od transferov až po polopenziu, aby sme zbytočne nečakali a ďalšie a ďalšie bonusy pre vás.

Eva Šandalová